Mozartova 2917 08 Trnava
Študentská 35917 01 Trnava
Štefana Moyzesa 11917 01 Trnava
Na Hlinach 50/b917 01 Trnava

Základné delenie

Odroda

Práve odrodovosť má najväčší vplyv na charakter a kvalitu vína, keďže odrody sa líšia rôznou chuťou, arómou, ale aj vzhľadom. Biele muštové odrody sa používajú na výrobu bielych vín, modré muštové odrody na výrobu ružových a červených vín.

Odrodové víno alebo Cuvée?

Rozdiel medzi týmito dvoma kategóriami spočíva v pomere odrôd vo fľaši. Zatiaľ čo odrodové vína sú charakteristické tým, že sú vyrobené len z jednej odrody, vína nazývané Cuvée sú zmesou vín viacerých odrôd.

Delenie vína

Farba

Farba je závislá nielen na odrode, ale tiež na procese spracovania hrozna. Preto sa dá vyrobiť z modrého hrozna aj biele víno, zatiaľ čo z bieleho hrozna vyrobiť červené víno možné nie je.

  • Biele víno – biele víno sa vyrába z bielych odrôd, akými je napríklad Müller Thurgau, Veltlínske zelené, Rizling vlašský,... alebo z niektorých modrých odrôd špecifickým procesom výroby
  • Červené víno – červené víno sa vyrába z modrých odrôd, akými je napríklad Svätovavrinecké, Frankovka, Cabernet Sauvignon, Alibernet atď. Šťava väčšiny červených odrôd, s výnimkou tzv. farbiarok ako je napríklad Neronet, je však nízkej farebnosti a červenú farbu víno dostáva až dlhším nakvášaním na šupkách, ktoré obsahujú farbivo.
  • Ružové víno – rozpoznávame dva typy ružových vín, tzv. roséklaret, ktoré sa navzájom líšia rozdielnym postupom výroby. Oba typy sa však vyrábajú zo šťavy modrých odrôd, ktoré sa po vylisovaní prakticky nenechávajú ležať na šupkách. V kontakte so šupkou zostáva mušt len vo fáze lisovania.

Sekty

Aký je rozdiel medzi šampanským a sektom?

Sekt je druh šumivého vína, ktoré sa vyrába sekundárnym kvasením vína alebo muštu. Niekedy sa umelo karbonizuje CO2, čiže oxidom uhličitým. Tento proces sa využíva pri lacnejších šumivých vínach – ide o neušľachtilý pôvod bubliniek vo fľaši. Sekty sú šumivé vína všeobecne. Rôzne druhy sektov sa nesprávne nazývajú šampanské aj keď ním nie sú.

Šampanské je druh šumivého vína. Názov dostalo podľa oblasti Champagne vo Francúzsku, v ktorej bolo hrozno na jeho výrobu dopestované. Toto víno dozrieva sekundárnym kvasením vo fľaši, nie je umelo sýtené oxidom uhličitým.

Delenie na tiché, perlivé a šumivé vína vyplýva z pretlaku CO2 vo fľaši.

Sekty a sampanske

Kategórie sektov:

  • "brut nature / prírodne tvrdé" Menej než 3g cukru / liter (cukor nebol dodaný)
  • "extra brut / zvláštne tvrdé" 0 - 6g cukru / liter
  • "brut / tvrdé" Obsah cukru nižší než 15g / liter
  • "extra dry / zvláštne suché" 12 – 20g cukru / liter
  • "sec / suché" 17 – 35g cukru / liter
  • "demi sec / polosuché" Od 33 – 50g cukru / liter
  • "doux / sladké" Viac než 50g cukru / liter

Ročník

Označuje rok zberu hrozna, z ktorého bolo víno vyrobené. Preto každý rok prichádza na trh víno z roku predchádzajúceho (napr. v júni 2010 sme uviedli na trh víno ročníku 2009). Jedinou výnimkou je tzv. Mladé víno (na Morave nazývané Svatomartinské, vo Francúzsku známe ako Beaujolais nouveau), ktoré je povolené vyrábať len z niektorých odrôd, a ktoré sa na trh smie uvádzať prvý novembrový pondelok roku zberu hrozna.

Prívlastok

Podľa kvality hrozna, presnejšie podľa obsahu cukru v hrozne pri zbere, sa vína delia do niekoľkých kategórií. Obecne sa dá povedať, že čím vyšší obsah cukru v hrozne a následne  z neho vylisovaného muštu tým kvalitnejšie víno z neho možno vyrobiť. Táto poučka však neplatí vždy. Kvalitu vína ovplyvňuje i rada ďalších faktorov ako je obsah kyselín, dusíkatých a fenolických látok, bezcukornatý extrakt a podobne.

Prívlastky vín:

  • Stolové vína – obsah cukru v hroznách do 16g na 1liter
  • Akostné vína – obsah cukru v hroznách v rozmedzí: 16g-19g na 1 liter
  • Kabinetné vína – obsah cukru v hroznách v rozmedzí: 19g- 21g na 1 liter
  • Neskorý zber – obsah cukru v hroznách v rozmedzí: 21g- 23g na 1 liter
  • Výber z hrozna – obsah cukru v hroznách v rozmedzí: 23- 25g na 1 liter
  • Bobuľový výber – obsah cukru v hroznách v rozmedzí: 25g- 29g na 1 liter
  • Hrozienkový výber – obsah cukru v hroznách od 29g na 1 liter
  • Slamové víno – obsah cukru v hroznách od 27g a viac na 1 liter
  • Ľadové víno – obsah cukru v hroznách od 27g a viac na 1 liter
  • Výber z cibéb – obsah cukru v hroznách od 32g a viac na 1 liter

Zvyškový cukor

Rozdelenie vín na suché, polosuché, polosladké a sladké závisí od obsahu zvyškového cukru vo víne.

Presné rozdelenie je nasledovné:

  • Suché vína - obsah zvyškového cukru v rozmedzí 0-4g na 1 liter
  • Polosuché vína - obsah zvyškového cukru v rozmedzí 4-12g na 1 liter
  • Polosladké vína - obsah zvyškového cukru 12-45g na 1 liter
  • Sladké vína - obsah zvyškového cukru nad 45g na 1 liter

Analytika

Základné zložky vína sú etanol (alkohol), cukry, kyseliny a fenolové látky, ktoré majú veľký vplyv na arómu, chuť a celkový charakter vína.

  • Alkohol má vo víne formu hlavne etanolu
  • Čo sa týka cukrov, tak tie sa vyskytujú hlavne v dvoch typoch – glukóza (hroznový cukor) a fruktóza (ovocný cukor)
  • Ďalšou významnou zložkou vína sú organické kyseliny. Kyseliny získavajú podobu hlavne kyseliny vínnej, kyseliny jablčnej a kyseliny octovej.
  • Z fenolových látok sú obzvlášť dôležité triesloviny, ktoré hlavne modrým odrodám dodávajú ich typický charakter

Vinohradnícka oblasť

Oblasť dáva každému vínu svoju charakteristickú chuť, pričom na Slovensku rozoznávame 6 vinohradníckych oblastí:

  1. Malokarpatská vinohradnícka oblasť
  2. Nitrianska vinohradnícka oblasť
  3. Južnoslovenská vinohradnícka oblasť
  4. Stredoslovenská vinohradnícka oblasť
  5. Východoslovenská vinohradnícka oblasť
  6. Tokajská vinohradnícka oblasť

Vinohradnícke oblasti Slovenska